SUČKY   PSI   ŠTENIATKA   ODCHOVY   PRT   O NÁS   LINKY   KONTAKT

POVAHA

- pôvod a história
- povaha a výchova

EXTERIÉR

- PJRT foto
- JRT alebo PRT?
- ako má PRT vyzerať
- spanning guide
- srsť a farby

ŠTANDARDY

- štandard PRT - FCI
- štandard PRT - KC
- štandard JRTCGB
- štandard JRT - FCI

CHOV

- zdravie
- štatistika SK chovu
- vylučujúce vady
- o zuboch
- genetika farieb

PRE BUDÚCICH MAJITEĽOV

- načo je PP?
- kúpa šteňaťa
- psa alebo sučku?
- "cenník"

STAROSTLIVOSŤ

- trimovanie
- lepenie uší

OSTATNÉ:

- literatúra

Epilepsia


Pri mojom pátraní sa mi podarilo zistiť, že značné rozšírenie dedičnej epilepsie medzi psami neminulo ani plemeno PRT. Zjavne pred týmto ochorením nie je istá žiadna línia. Pri mojom prieskume som sa stretla s 2 typmi epilepsie. Prvý sa prejavuje v mladom veku (1-2 roky), druhý vo veku 5-6 rokov. Pri druhom type majitelia žiaľ často chovateľovi vôbec nenahlásia, že pes mal záchvat - časť veterinárov tiež z dôvodu veku nesprávne vylúči genetickú príčinu, aj ak sa žiadna iná nenájde. Epilepsia môže byť spôsobená množstvom príčin, diagnóza idiopatickej (dedičnej) epilepsie sa stanoví vylúčením čo najväčšieho počtu iných príčin, v závislosti od finančných možností majiteľa.
Prognóza je rôzna, niektoré psy liečbu ani nepotrebujú, záchvat majú raz za rok a dožijú vysokého veku, iné zas dobre reagujú na liečbu. No sú aj psy ktoré na žiadnu liečbu nereagujú, ich stav sa rapídne zhorší a jediná pomoc je už len eutanázia. Aj ak pes trpí slabšou formou, hneď po prvom prekonanom záchvate je nutné vyradiť ho z chovu. Som presvedčená, že niektorí chovatelia, najmä ak držia psy v kotcoch, nemusia ani len tušiť, že ich pes má slabšiu formu epilepsie, ak záchvat niekedy náhodne nespozorujú - čo ale ani nemusí nastať, ak ich pes máva veľmi zriedkavo.


Čo môžeme urobiť, ak nevieme, či nejaký náš odchov v 6 rokoch na epilepsiu neochorie?

To samozrejme pri súčastnom stave vedy nemôže vedieť nikto. Zostáva nám len neopakovať spojenia, nerobiť prehnanú príbuzenskú plemenitbu, snažiť sa o čo najväčšiu genetickú variabilitu. Nedopustiť aby mal jeden pes neprimerane veľa potomkov, najmä nie v mladom veku - nikdy nevieme, čo sa uňho neskôr môže prejaviť, ak bude postihnutý, všetko jeho potomstvo budú v najlepšom prípade prenášači.
Len tak dokážeme následky prípadnej "katastrofy" výrazne obmedziť.

Tiež treba kontaktovať majiteľov svojich odchovov, aj ak sú už staršie a zisťovať ako sa psíkovi darí. Ak zistíme, že niektorý náš odchov trpí na idiopatickú epilepsiu, poslať jeho vzorku DNA, rodokmeň a všetku dostupnú veterinárnu dokumentáciu, tiež vzorku jeho súrodencov a rodičov, do AHT. AHT je súčasťou celoeurópskeho projektu o výskume epilepsie ako u ľudí, tak u psov a zbiera vzorky postihnutých psov.


Epilepsia v mojom chove

Vrh C:

(The Roadrunners Vincent x Fox Meadow's Adorable Witch "Ashley")
Epileptický záchvat mi prvý krát hlásila majiteľka psíka F.M. Cooper, v roku 2013, keď mal 6 rokov. Tento psík je z môjho chovu asi najviac postihnutý, za svoj život prekonal najviac záchvatov. Podstúpil množstvo vyšetrení, ktoré nenašli príčinu. Momentálne je na liekoch a úplne bez záchvatov, tak verím, že bude majiteľom robiť ešte dlho radosť. O jeho sestre Cini Mini a jej záchvatoch som sa dozvedela viac-menej náhodou, majiteľka to pomimo spomenula, presvedčená, že sa nejedná o nič dedičné, záchvaty má málokedy, neberie na to žiadne lieky a je v poriadku. U Chili Pepper sa tiež vo veku 6 rokov prejavili isté neurologické problémy, ktoré by sa dali označiť za epilepsiu. Chvíľu brala lieky, ktoré ale boli neskôr vysadené a k r. 2018 je podľa majiteľky úplne bez záchvatov.
Po týchto zisteniach som sa snažila zistiť, kde prebieha štúdia o epilepsií. Podarilo sa mi získať vzorky celého C-vrhu (vrátane psíka Clooney, kt. je podľa vyjadrenia majiteľov v poriadku), oboch rodičov a aj rodičov matky vrhu a vzorky som zaslala s rodokmeňmi aj popisom po dohode do AHT v Anglicku, kde štúdia prebieha. Je to ale beh na dlhú trať.
Cooper a Chili Pepper mali potomstvo (keď ešte boli v poriadku a nikto nič netušil), ktoré ale ďalej nebolo zaradené do chovu. Clooney má vadu skusu a nie je chovný, Cini Mini vady nemá ale šteniatka nikdy nemala.
Gillian:
mala 8.3.2019, vo veku 5,5 roka, neurologické prejavy, ktoré by mohli spadať do obrazu epilepsie. Z ničoho nič nevedela chodiť na zadné nohy, v čakárni u veterinára sa pozvracala a kým sme vošli dnu, dostala kŕče, ktoré samé po chvílke odozneli. Celý čas bola pri vedomí. Podobné záchvaty máva teraz 1-2x ročne, zatiaľ (máj 2023, 9,5 roka) mala spolu 6 záchvatov. Pripomína mi to CECS u border teriérov. Gilly nikdy nemala šteniatka a po prvom záchvate išla na kastráciu. Inak sa má našťastie dobre, nepotrebuje lieky a nijak jej to nebráni v normálnom živote. Jej obaja bratia sú úplne zdraví.

Iné:
Do tohto obrazu by mohol spadať aj F.M. April Skies, ktorý raz za čas máva neurologické prejavy, pri ktorých je pri vedomí, odoznejú samé, neberie žiadne lieky a inak bol až do svojej smrti v 17tich rokoch úplne v poriadku. Aj jeho vzorku sme odoslali do AHT.

Ostatné odchovy po Ashley sú v poriadku, B-vrh má 17 rokov, E-vrh 13.

Od viacerých spriaznených poctivých chovateľov som sa dozvedela aj o ich odchovoch, ktoré majú nejaké neurologické problémy, jedná sa väčšinou o úplne nepríbuzné jedince a pôsobí to tak, že je to skutočne úplne všade, tak ako u ostatných plemien.



Epilepsia vyvolaná liekmi

Moja úplne prvá skúsenosť s epilepsiou u PRT bola práve tento prípad. Môj prvý pes Arnie reagoval na lieky proti zvracaniu (degan), ktoré pôsobia na centrum v mozgu a tým zastavujú zvracanie, epileptickými záchvatmi. Reakcia sa každým podaním zhoršovala. Najprv mal po podaní vždy iba zvláštne neurologické prejavy, kedy kýval hlavou ako "kývací psík do auta". Jedného dňa sa mu jeho stav ohľadom zvracania veľmi zhoršil a celý deň strávil na jednej veterinárnej klinike. Večer nám ho dali domov, žiaľ nadopovaného liekmi proti zvracaniu. Po hodine doma dostal status epilepticus, ktorý trval viac ako pol hodinu, kým ho zastavil veterinár podaním diazepamu. Arnie žiaľ vtedy zomrel, už sa nikdy neprebral. Bolo to v roku 2001.
Odvtedy som sa Deganu snažila vyhnúť, až kým ho nenamiešali 16-ročnej Ashley do infúzie v máji 2019. Ashley z neho dostala 2 krátke epileptické záchvaty, ktoré našťastie samé prešli. Degan jej už nedávame a záchvaty nemala nikdy predtým, ani nikdy potom. Ashley a Arnie absolútne nie sú príbuzní.
Od íných majiteľov PRT som počula podobné skúsenosti a tak predpokladám, že niektoré jedince tohto plemena môžu takto reagovať na liečivá tohto typu.


(c) B. Košáriová 10/2019

<< domov