Kauza Vet-Point a popálené šteniatka

Možno ste si všimli, že náš D-vrh má poškodené ušká. Na tejto stránke som sa rozhodla napísať o tomto probléme a varovať ostatných chovateľov pred podobnou skúsenosťou.
Plánovanie D-vrhu - ako to celé začalo:
Z našej Banshee vyrástla pohľadná sučka, úspešne prešla niekoľkými výstavami, absolvovala vyšetrenie na luxáciu patel, dedičné očné vady, audiometrické vyšetrenie a bonitáciu PJRTCG kde bola uznaná chovnou. Keď v r. 2009 dosiahla 3 roky, rozhodli sme sa že je najvyšší čas, aby mala aj prvé potomstvo. Po dlhom rozmýšľaní a vyberaní som pre ňu vybrala psíka Decoy's Iller, ktorý je importovaný zo Švédska a býva v Hamburgu. Vybavila som teda krycie listy a keď Banshee začala hárať, absolvovala bakteriologické vyšetrenie a spravili sme aj niekoľko progesterónových testov, aby sme vedeli kedy asi sa vybrať na dlhú cestu za "ženíchom". Všetko sa podarilo, Banshee sa Ike páčil. Potom sme so psíkmi strávili dovolenku v Anglicku, kde si psíci pobehali po lúkach po ktorých behávali aj ich predkovia.
Banshee počas kotnosti absolvovala 2 očkovania proti herpes vírusu, aby sme ochránili šteniatka. Tiež absolvovala 2x ultrazvuk kde sa vždy potvrdilo že šteniatka budú pravdepodobne 3. Bola primerane kŕmená, tak aby bola v správnej výživovej kondícií. Banshee všetko zvládala výborne.

Pôrod a komplikácie
Od 50. dňa kotnosti som jej denne merala teplotu, aby sme zistili kedy bude rodiť. 2.5.2009 večer teplota klesla a tak sme pripravení čakali... Banshee v noci spala relatívne OK. V nedeľu 3.5.2009 ráno Banshee fakticky bez varovania začala tlačiť. Asi po hodine boli vidieť nohy z prvého šteniatka, zdali sa dosť veľké, Banshee šteniatko nezvládala vytlačiť. Skúsili sme jej pomôcť, ale nešlo to a strašne pri tom pišťala.
Po telefonáte s 3 rôznymi veterinármi sme sa rozhodli zájsť s ňou do Bratislavy na kliniku Vet-Point. Tam mal službu MVDr. Daniš. Keď som porozprávala čo sa deje (bolo to cca. 2 hodiny od začiatku tlačenia), pán doktor bez toho aby sa na Banshee čo len pozrel povedal "to bude cisársky rez". Moja reakcia bola "hmm, a môžete sa prosím na ňu najprv pozrieť?" - MVDr. Daniš sa uškrnul a povedal "ale samozrejme!". Banshee bola značne nervózna, stresovaná a pri manipulácií teda pišťala. MVDr. Daniš teda potvrdil že šteniatka vyberú cisárskym rezom. Ponúkla som že radi pomôžeme pri oživovaní šteniatok - táto pomoc bola rázne zamietnutá, presonálu tam je vraj dosť - Banshee nám zobrali a nás poslali do čakárne. Banshee ešte bola zvážená - prízvukovala som že normálne váži asi 5,8 kg a že treba odrátať šteniatka - tomuto nebola venovaná pozornosť a veterinár nijak nereagoval. Nasledovala asi najdlhšia hodina a pol v mojom živote. Z čakárne sme počuli poslednú hodinu zvuky, ktoré sa neskôr ukázalo, že patrili sušičom na vlasy ktoré používali pri oživovaní šteniatok. Občas vyšiel pomocný personál, na otázku ako to vyzerá povedal že šteniatka ešte oživujú. Každopádne všetko bolo veľmi dramatické a naozaj verím tomu že všetci robili čo bolo v rámci ich "schopností"...
Po nekonečnom čakaní nás zavolali dovnútra do hospitalizačnej časti. Boli tam klietky s hospitalizovanými psami, naše šteniatka sa nachádzali v plastovej nádobe nad ktorou bola v tesnej blízkosti zavesená výhrevná lampa. Šteniatka pišťali. Banshee ležala na zemi na výhrevnej elektrickej podpožke, práve sa preberala z anestézy a mala dosť silné kŕče. Banshee nám bola odovzdaná aby sme ju držali my, aby si neublížila. Pritom sme kľačali na zemi pri nej. Personál dal potom šteniatka vedľa nás na elektrickú výhrevnú podložku a nad ne zavesil vyhrevnú lampu. Šteniatka sme prikladali k Banshee aby pili, ale iba pišťali, liezli a piť príliš nechceli. Bolo nám povedané že Banshee a šteniatka tam musia zostať do popoludnia, že nás ešte nemôžu prepustiť. A tak sme takto strávili asi 3-4 hodiny, kľačiac na zemi, prikladajúc šteniatka k sučke, stresovaní a vynervovaní starosťami o Banshee a maličké. Personál kliniky šteniatkam neustále meral teplotu - dosť ma prekvapilo že je možné merať teplotu takto malým novorodeným šteniatkam v konečníku a nebolo mi celkom jasné aký to má účel, keďže šteniatka boli suché, živé a ohrievané a pískajúce. Personál ale neustále konštatoval že teplota je nízka a dával výhrevnú lampu nižšie a nižšie. Šťeňatám pritom bolo očividne teplo, rozliezali sa, pišťali a doktorka konštatovala že sú dehydrované a čudovala sa z čoho. Dehydrované boli až tak, že mali zasušené sliny v papuľkách, pišťali a nevyzerali príliš dobre. Normálna kľudová teplota väčšiny PRT a všetkých mojich psov je 37,5 C. Nakoniec šťeňatá boli personálom nahriate na teplotu 40 C a personál konštatoval že to je OK u tak malých šteniatok, že teplota môže byť vyššia... očividne im nebolo dobre, stále pišťali a liezli. Tiež na tomto mieste treba povedať že moje skúsenosti s 3 predošlými vrhmi boli také, že nebolo jednoduché určiť či šteniatko dýcha - šteniatka totiž skoro vôbec nepištia. Pištia obvykle len vtedy keď pociťujú nejaký diskomfort, inak sú ticho. Zdravotný personál z inej kliniky mi zas potvrdil, že nie je možné šťeňatá oživovať hodinu - šťeňa musí začať javiť aspoň nejaké známky života v priebehu niekoľkých minút, inak sú všetky ďaľšie pokusy o oživovanie zbytočné. Čo presne sa na Vet-Pointe s našimi šteniatkami dialo sa už nedozvieme.
Počas nášho kľačania na zemi pri Banshee a šteniatkach prebehol ešte plánovaný cisársky rez sučky bulteriéra. Videli sme teda priamo ako boli tieto šteňatá oživované. Personál ich poutieral uterákmi, "vytrepal" z nich plodovú vodu, položil na stôl a fénoval. Toto bol plánovaný cisársky rez, šťeňatá aj sučka podstatne vyššej hmotnosti a šteniatka boli prebraté fakticky okamžite, tak boli fénované na rozdiel od našich veľmi krátko. Tieto šteňatá boli iné ako PRT, väščie a upišťanejšie. Keď prišla majiteľka bulteriérky, ktorá zjavne na rozdiel odo mňa mala skúsenosti s umelým odchovom šteniat a výhrevnými lampami, prvé čo dala výhrevnú lampu od svojich šteniatok vyššie, konštatovala že sú prehriate a nám povedala že lampu máme dať vyššie tiež, že to nie je dobre keď je tak nízko - čo sme hneď urobili.
Zaujala nás jedna členka personálu. Pýtala som sa či tých cisarskych majú veľa - tak povedala že práve vôbec nie, že toto je náhoda že sú zrazu 2 naraz. Priznám sa že ma trochu zamrazilo. Táto sa tiež občas pýtala či to naše najmenšie šťeňa ešte žije, že je príšerne malé a nemôže to prežiť. To "veľmi malé šťeňa" malo mimochodom absolútne normálnu váhu, v mojej ch.st. sa narodili absolútne životaschopné šťeňatá ktoré boli ešte o 40g ľahšie! Dotyčná tiež stále opakovala aké nádherné tie bulteriéry sú a aká hrozná škoda že sú s PP, pretože oni nechcú psa s PP... oni chcú len bez... lebo s PP to nie je dobre... dotyčná podľa svojho vyjadrenia mala mať voľno - podľa mňa by určite bolo lepšie keby v ten deň naozaj zostala doma...
Na naše naliehanie sme sa popoludní konečne dočkali toho, že druhá službukonajúca MVDr., ktorá vystriedala MVDr. Daniša, sadla k počítaču, napísala správu a vystavila účet na 360 EUR, ktorý som okamžite kartou zaplatila a hneď ako to bolo možné sme zbalili Banshee so šteniatkami do auta a išli domov.

Konečne doma
Doma sme Banshee a bábätká umiestnili do pripraveného pelechu v pripravenej izbe. Izbu podľa potreby dokurujeme olejovým radiátorom, ktorý nikdy nedosahuje vysokú teplotu a nachádza sa vždy v bezpečnej vzdialenosti od sučky a šteniatok - vykuruje celú izbu, neohrieva priamo šteniatka. Naše sučky doteraz všetky boli výborné matky a tak žiadne iné vyhrievanie nepoužívame a ani nevlastníme. Zahrievanie matkou a udržiavanie teploty v miestnosti na 26°C sa nám osvedčilo ako optimálne, takto sú šťeňatá aj matka vždy spokojní a v pohode. Banshee bola po cisárskom reze, mala prvé šťeňatá, nevedeli sme čo sa bude diať a tak sme pri nej po prinesení domov sedeli non-stop, striedali sme sa pri nej traja dospelí ľudia, aj v noci. Banshee sa ukázala ako dobrá matka, o šteniatka sa starala vzorne, do operačnej rany si nešla... tak to bolo výborné.

Čo to majú s uškami?
Hneď som si všimla, že šteniatka majú nejaké "oškreté uši" a tmavé pazúriky - neprikladala som tomu ale váhu a tak som sa rozhodla čakať a toto sledovať. V utorok 5.5. však bolo jasné že to len tak nebude, ušká začali akoby zosychať a objavili sa na nich pľuzgiere. Rozmýšľali sme čo by to mohlo byť? Všetko sme dokumentovali fotografiami, už od prvých momentov života šteniatok. Nakoniec nám došlo, že šteniatka budú spálené, z lampy alebo fénu, o čom svedčil aj fľak na papuľke Darcy a čierne pazúriky. Okamžite som telefonovala na kliniku Vet-Point, kde som povedala zhruba toto "dobrý deň, v nedeľu moja sučka u vás rodila cisárskym rezom, potom ste šteňatá ohrievali lampou a spálili, majú spálené uši, čo s tým máme robiť?" - dotyčný sa išiel poradiť s kolegami a následne mi nadiktoval zoznam mastí na popáleniny, za čo som sa poďakovala. Fotografie som tiež odoslala spriaznenej chovateľke do Nemecka, čo si o tom myslí. Táto ich odoslala ďalšej Nemeckej chovateľke, ktorá pracuje ako zdravotná sestra na oddelení popálenín. Obidve boli zhrozené, poradili čo so šteniatkami a skonštatovali že to naozaj musí byť spálené. Situácia sa mi ale zdala vážna a tak som ešte zatelefonovala aj na kliniku MVDr. Švihrana kam sme hneď šteniatka aj odviezli. Tam MVDr. Reichwalder skonštatoval že uši sú aj zhnisané a je potrebné hnis vytláčať, uši ošetrovať a šteniatkam pichať antibiotiká. Šteniatka tiež treba oddeliť od matky alebo zabezpečiť, aby im spáleniny neolizovala. Dostali sme teda všetko potrebné a išli domov. Intenzívne ošetrovanie trvalo 2 týždne, pravidelne sme absolvovali kontroly o veterinára, no spálené časti uší nebolo možné zachrániť. Najviac spálená sučka Destiny mala zjavne veľké bolesti - hrýzla si prednú nožičku, niečo také som u niekoľkodňového šteňaťa nikdy predtým nepozorovala. Človek by sa mal pri pohľade na šteniatka tešiť - my sme plakali. Bol to skutočne neradostný pohľad na toľké utrpenie. Banshee sa o svoje deti starala napriek tomu úžasne. Sedeli sme nad nimi 24 hodín denne, 7 dní v týždni a dohliadali aby im nelízala ušká. Oddeliť sa ju od nich nedalo - v tom prípade Banshee bez zastavenia nekľudne behala celé hodiny a dobíjala sa do prepravky so šteniatkami. Chcelo to celých 3 dospelých ľudí ktorí počas 2 týždňov nerobili nič iné. Šteniatka sú u nás vždy veľkou udalosťou, veľmi sa im tešíme a s radosťou im poskytujeme starostlivosť akú potrebujú, ale tieto nám pochopiteľne prirástli k srdcu ešte viac ako tie "normálne".

Kto si zoberie šteniatko bez uška?
Keď pri našej intenzívnej starostlivosti šteniatkam poškodené časti ušiek odpadli, ranky sa zahojili a videli sme že z nich budú inak normálni psíci, naša radosť bola obrovská a konečne sme sa dokázali zo šteniatok aj tešiť. Potom nastal ďalší problém - čo s nimi? Psík ktorý bol zadaný pred narodením nakoniec išiel pôvodnému záujemcovi, ktorému nevadilo že nebude mať 1 uško. Samozrejme som také šteniatko ponúkla so zľavou, za poškodené šťeňa sa plná suma pýtať nedá! Ak by som si pýtala plnú sumu, dopustila by som sa podvodu a preto to pre mňa nepripadalo do úvahy, aj keď náklady spojené z odchovom týchto šteniatok vychádzali na cca. 800 EUR za šteňa. Ostaní záujemci od kúpy odstúpili, šteniatko bez uška nechceli. Zadávanie šteniatok nikdy nie je jednoduché, pretože mi veľmi záleží na tom, kam sa naše bábätká dostanú. V novom domove sa musia mať minimálne tak dobre ako u nás, do horších podmienok ich jednoducho nedám. No ale kto si zoberie šteniatko bez uška? Ja neverím na rozdávanie psíkov zadarmo. Kto za psíka nie je ochotný zaplatiť ani 200 EUR, bude zaňho ochotný zaplatiť keď bude potrebovať drahú operáciu? Bude ho kŕmiť kvalitným krmivom? Bude sa oňho starať najlepšie ako sa dá? Preto za menej ako 200 EUR žiadneho psíka nikdy nikomu nepredám. Každopádne to bolo ťažké, záujemcov sa na naše bábätká bolo pozrieť prinajmenšom 20, ale nikdy to "nebolo ono". Nakoniec sa naša najobľúbenejšia Destiny v 4 mesiacoch odsťahovala do ČR kde býva teraz spolu s "našou" Cini Mini - tu majiteľka ale precenila svoje sily, zmenila sa jej situácia a tak sa nám Destiny vo veku 1 rok vráti a dúfam že už zostane u nás. Darcy čakala na toho správneho pánečka až do veku 7 mesiacov. Ona ale vedela že čakať sa oplatí, lebo teraz má super rodinu kde je princeznou jedináčikom a spravia pre ňu všetko čo jej na očiach vidia :)

Právnici a reakcia Vet-Pointu...
Je asi pochopiteľné že v tých všetkých starostiach nebolo veľa času a chuti riešiť problém s veterinárnou klinikou. Tiež som nechcela nechať nič na náhodu, som človek slušný a naivne veriaci v spravodlivosť a kultúrnosť ľudí - preto som pohľadala právnika, ktorý by ma v tejto veci zastupoval. Kým bolo jasné ako poškodené šteniatka budú, kým sa našiel právnik ochotný ujať sa tohoto nelukratívneho prípadu, kým všetko spracoval - ubehol samozrejme nejaký čas. Veterinárna klinika Vet-Point veľmi arogantným spôsobom tvrdí že oni nič nespôsobili a mne ide len o peniaze. Áno, pýtala som od nich ako odškodné peniaze - ako inak sa v dnešnej dobe odškodňuje? Prosím poučte ma ak sa mýlim. Pokiaľ viem, mučenie, katov a krvnú pomstu už zrušili a postavili mimo zákon. Čakala som ospravedlnenie, odškodnenie a vyvodenie dôsledkov - teda skvalitnenie služieb a personálu vo Vet-Pointe. Aká som bola naivná...
Možné príčiny poškodenia šteniatok boli predostreté tieto:
1. sučka šťeňatám uši vykúsala - toto možné nie je v žiadnom prípade, máme všetko zdokumentované a mumifikované uši ako dôkaz odložené.
2. geneticky podmienené autoimunitné ochorenie - toto tiež nie je možné - sučka D'arcy mala očividnú spáleninu na papuľke a lakti, tiež toto geneticky podmienené ochorenie ešte nebolo u plemena PRT zdokumentované - ani 1 jediný prípad na svete - tak nie je možné, aby ním trpel kompletne celý vrh, navyše na ušiach sa nachádzali pľuzgiere.
... máte nápad ako sa to ešte mohlo stať? My doma žiadne potenciálne nebezpečné výhrevné telesá nemáme, keď sa šteniatka narodili, bol máj, nemrzlo, a do mrazničky sme ich samozrejme tiež nedávali... šteniatkam sa rany zahojili a okrem toho, že im chýbajú časti alebo celé ušnice, sú v súčastnosti v poriadku.
U súdnych znalcov som sa posudku nedočkala - bolo mi povedané že to ale ani nie je potrebné, ak si to nevypýta súd. Súdny znalec mi povedal že mohla zlyhať technika, mohol zlyhať spínač na lampe a tá sa prehriať a šteňatá spáliť. Tiež ich mohol spáliť personál fénom pri oživovaní - skúste si hodinu fénovať vlasy a hlavu, ako budete vyzerať vy... a to máte oveľa odolnejšiu pokožku ako čerstvo narodené 200g šteniatko.
Tiež som sa dozvedela, že ak by Vet-Point toto hlásil ako poistnú udalosť (poistení sú, ako každý veterinár) - tak poisťovňa to bez problémov preplatí. Ale oni tvrdia že chybu nespravili, takže samozrejme nič nehlásili.
Komora Veterinárnych Lekárov moju sťažnosť zamietla, z 2 dôvodov:
1. sťažnosť bola podaná na Vet-Point, oni nezastrešujú veterinárne kliniky, ale len súktormých veterinárnych lekárov - sťažnosť treba podať na veterinárneho lekára. Ak chybu spravil personál, tiež sa ich to netýka - oni personál nezastrešujú.
2. ak by sa to aj dokázalo, jedná sa o technickú a nie profesnú chybu a to oni neriešia (teda napr. ak zlyhal spínač na lampe, alebo šťeňatá boli spálené fénom).
- z toho vyplýva že Komora Veteriárnych Lekárov ako názov napovedá, slúži na ochranu veterinárnych lekárov a so sťažnosťami tam väčšinou nepochodíte. Sťažnosť by obstála napr. v prípade, ak by veterinár pri cisárskom reze "zabudol" v sučke 1 šteniatko a musela by byť podaná na konkrétneho veterinára.

Podať žalobu je tiež obtiažne, keďže na Slovensku nie je možné žalovať právnickú osobu. Žaloba by teda pravdepodobne musela byť podaná na páchateľa neznámeho a zisťoval by sa vinník z personálu kliniky. Toto je samozrejme značne nákladné a je vysoko pravdepodobné že vinník by sa nikdy nenašiel - vieme, že šteniatka ohrievali na klinike, ale kto konkrétne z 5-6 prítomných členov personálu, asi ťažko dokázať. Majiteľ kliniky MVDr. Valašek si je tohoto veľmi dobre vedomý a určite preto nemá probém vystupovať s aroganciou s akou vystupuje. Pri pátraní na internete som zistila, že nie som jediná poškodená a dopadli sme ešte dobre - nesprávnym postupom na klinike už niekoľko psov prišlo o život, utrpelo trvalé následky alebo vyžadovalo nákladnú nápravnú liečbu u iných veterinárov. Prístup MVDr. Valašeka bol spravidla rovnaký - "My sme nič zlé neurobili, to je váš problém, môžete sa sťažovať! Peniaze naspäť nedostanete!" Toto samozrejme väčšinu ľudí od ďalšieho postupu proti klinike odradí. Mňa nie. Som kľudný a trpezlivý človek, schopný odpúšťať - ale nikdy nie takúto nespravodlivosť, ak niekto za účelom osobného obohatenia sa, aj keď z nevedomosti, ale škodí zvieratám, a navonok sa tvári že im chce pomáhať a nie je schopný niesť za svoje chyby zodpovednosť. Každý je omylný - keď spravím chybu, ospravedlním sa za ňu a budem sa snažiť ju napraviť. Toto ale nie je prípad kliniky Vet-Point a dobré meno si tým rozhodne nerobia. Pozrite si napr. www.dogforum.sk a prečítajte si prípady ostatných poškodených. Najhoršie je, že pri Slovenskej legislatíve sa s tým nedá robiť NIČ. Na veterinárnej klinike môžu mrzačiť ďalšie a ďalšie zvieratá, pýtať za to veľké peniaze a zneužívať slabú chvíľku ustarostených majiteľov, ktorí v nádeji že ich chorému zvieratku pomôžu prídu na túto non-stop otvorenú kliniku. Preto som sa rozhodla prípad medializovať. Kto má s nimi skúsenosť, len uvítam ak sa pridáte. Prípad medializovaný pôvodne byť nemal, "požiadal" ale o to MVDr. Valašek svojou aroganciou a nevôľou vzniknutú situáciu riešiť - nech sa páči, tu to máte...

KAUZA V MĚDIÁCH:
TV JOJ - Krimi Noviny 27.12.2009:


TV Markíza - Lampáreň 17.1.2010:
klikni sem - link na archív TV Markíza - prvý príspevok v 2. časti
K tomuto by som chcela dodať že aj s veterinárnou klinikou Bennett mám tiež zlé skúsenosti, keď mojej Queenie za 3 mesiace neboli schopní napriek X vyšetreniam v celkovej hodnote 40 000 SK diagnostikovať megaesophagus - pozeralo sa tam na to asi 5 MVDr. Tiež u nich pracuje/pracoval veterinárny lekár ktorý má strach aj z mierumilovných psov pridržiavaných majiteľom a dáva to patrične najavo. Naozaj neviem čo iné ako peniaze môže človeka viesť k vykonávaniu povolania veterinárneho lekára, ak nemá rád zvieratá a bojí sa ich.

Žiaľ v kauze nie je príliš možné spraviť viac, na Slovensku sa dajú žalovať len fyzické osoby, nie organizácie. Vet-Point si teda svojím prístupom u mňa vyslúžil doživotnú "reklamu". Naše bezuché šteniatka vídať pri venčení, na výstavách psov a psích športových akciách, kde sa zúčastňujú chovatelia a majitelia psíkov z celého Slovenska a aj zahraničia. Len prítomnosť takýchto psíkov je úplne postačujúca reklama - s heslom "Vet-Point, ĎAKUJEME!".
Ozvalo sa mi viac ľudí ktorí s nimi majú zlé skusenosti. Okrem iného priamo zapríčinili smrť psa - ktorého zabili neodbornou kolonoskopiou. Existuje tiež prípad boxera, ktorý nezavinil Vet-Point ale iný veterinár - tento pes bol spálený výhrevnou lampou po kupírácií uší, na boku mu zostala spálená koža bez srsti ktorá už nikdy nezarástla. Psa sa lampou spáliť naozaj dá.

Kam teda na veterinu?
Po 18 rokoch čo zdieľam domácnosť so psami sa nám dobrí veterinári žiaľ míňajú. Som ale rada že ešte celkom nevymreli tí, ktorí majú zvieratká naozaj radi, majú veľa vedomostí a skúseností, síce sú to tiež ľudia, sú omylní a nevedia všetko, toto si ale dokážu priznať a v každej situácií sa zachovať primerane - prvoradé je pre nich zdravie zvieratka a nie peniaze, sláva a snaha vyriešiť aj to čo sami vyriešiť nedokážu. K takýmto veterinárom patrí napr. MVDR. Belko v Dunajskej lužnej, MVDr. Róthová (a jej manžel MVDr. Róth) v Dunajskej Strede, ktorej veľmi pekne ďakujem za výbornú starostlivosť o naše psíky v posledných rokoch a ochotu riešiť problémy aj mimo ordinačných hodín. Tiež MVDr. Šranko v Bratislave ktorý sa o nás staral cca. od r. 2001 do 2006 a väčšina veterinárov na veterinárnej klinike v Trnave na Zavarskej. Za tie roky som toho zažila veľa a je zo mňa "skoroveterinár", takže to so mnou nemá nikto ľahké - od veterinára totiž očakávam že toho bude vedieť viac ako ja. Žiaľ najmä u mladých veterinárov toto býva skôr výnimkou ako pravidlom - ako som sa dozvedela, je to spôsobené tým že veterinári už nemusia pred začiatkom vykonávania povolania absolvovať žiadnu prax, čo je smutné a určite nie prínosné. Skúsenosť s Vet-Pointom vrhá veľmi zlé svetlo aj na ostatné Slovenské veterinárne kliniky - po takýchto skúsenostiach sa určite radšej obrátim na veterinára-jednotlivca ktorému môžem dôverovať ako na anonymnú non-stop kliniku a predpokladám že nebudem sama. Klinika naozaj na úrovni je ešte Jaggy v Brne - síce si za svoje služby nechajú patrične zaplatiť, ale majú vo svojich radoch naozajstných odborníkov a vybavenie na aké inde len tak ľahko nenatrafíte, takže cena je opodstatnená a primeraná. Zložité vyšetrenia tam absolvovala aj Queenie cca. v r. 2004, keď jej Slovenskí veterinári už nevedeli pomôcť.

FOTOGRAFIE SPÁLENÝCH ŠTENIATOK:












Vet-Point si svojím prístupom u mňa vyslúžil doživotnú "reklamu".

<< domov